Bonaparteho doba kešu alebo nieje kešu ako kešu (Bratislavské Waterloo)

Autor: Marek Uhrina | 27.6.2016 o 22:20 | (upravené 28.6.2016 o 12:02) Karma článku: 4,57 | Prečítané:  292x

Napoleon sa nenazdal aké silné bude jeho meno na Slovensku roku 2016 kde sa ľud búri, ale politikom ešte netečie dostatočne do topánok. Čoskoro budú utekať podobne ako Napoleón pred zimou z Moskvy no oni pred občanmi na Belize.

     Zrejme sa ľudu prestala páčiť červená. Po dobe komunizmu, z ktorej sa infiltrovali medzi politickú elitu niektorí hodnostári do doby kešu kde sa nosí v prepočte 12 miliónov eur v igelitke, akoby sa nezelenalo, až k protestu pred Napoleónovým sídlom. Pre niekoho krátka epocha dejín, pre niekoho dlhých 27 rokov. Záleží koľko kešu v dobe tohto na bielkoviny výživného a zdravého orechu zinkasoval. Politická elita sa nám vysmieva dva krát prvý krát z bilboardov a predvolebných mítingov "zvolte nás sme najlepšia voľba pre Slovensko" dušujú sa z každej strany s úsmevom vybieleným viac ako alkoholový účet kráľa Pereša. Tam tiež žije na tenkej hranici chudoba z Luníka IX a elita Košíc na strane druhej. Takmer ako Brazílske favely, len trochu východnejšie a slovenskejšie.

Presne ako u nás na Slovensku kde na jednej strane politik v dobe kešu zhromaždí obrovský majetok a už ho len v kľude zhodnocuje a na strane druhej Slovák ako repa, ktorý si zo slovenskej výplaty nemôže dovoliť ani 100g toho kešu, ktoré obsahuje 539 kalórií. Ľudia môžu byť v podstate radi, že si ho nemôžu dovoliť vláda im zachránila život nemôžme mať toľko obéznych ľudí ako v USA len z jedného malého dôvodu a to, že nemáme na zaplatenie nájmu nieto na jedlo.

V dobrej viere zvolí partia dôchodkýň tú istú politickú garnitúru ako pár rokov predtým "ešte im dáme šancu, ide im to dobre, snáď bude lepšie". Ale stále akosi nieje.  A tu prichádza na scénu malá podnikateľská kauza Buggati Veyron aka náš človek, ktorá odštartovala lavínu priam zosuv celého svahu udalostí a skutočností, ktoré verejnosť priala s nevôľou. Bytový komplex ktorý svojimi rozmermi nemá napoleónovským žiadnu spojitosť hrá momentálne prvé husle.

     Čo však vtedy urobí dotknutý politik? Strčí hlavu do piesku? Kajá sa ? Nie. Všetko je vykonštruované, je to hra opozície, všetci sa ho snažia len zdiskreditovať a dôkazy samozrejme sú všetky vymyslené.

Žiadna štipka strachu, úcty, sebareflexie, chrbtová kosť nenájdená. Veď aj načo vždy to nejak prehrmí ako kauza Gorila a milióny ďalších väčších či menších káuz, ktoré zapadli prachom. Spoliehajú sa nato, že príde Euro 2016 a ľudia zabudnú. Vyzdvyhujú, že je potrebné byť silný pred Predsedníctvom rady Európy. Načo ? Polrok ktorý len viac vycicia štátnu pokladnicu, ktorá už pomaly naberá miery somálskej top modelky. 

Strach z toho, že môžu putovať do vezenia podľa vzoru Islandu, kde sa ľud vzbúril a poslal tam politikou a uplatnil ich politickú zodpovednosť za dané činy či na Ukrajine, kde Tymošenková niekoľko rokov v príjemnom chládku štrikovala ponožky a malovala veľkonočné kraslice.

     Aj náš ľud vyšiel do ulíc dnes už druhý krát, podobné zhromaždenie ako na Islande avšak záver príbehu v nedohľadne. Koľko vydrží politická beztrestnosť na Slovensku je neisté ale isté je jedno politik sa smeje druhýkrát vtedy keď stojí za zatiahnutými žalúziami Napoleónskeho sídla a vie že ľudia môžu kričať koľko chcú zas to pomaly utíchne a jeho keš sa postupne percento po percente zhodnocuje, ale asi zabudli ako skončil samotný Napoleón na sv. Helene.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?